Dažďové kvapky sa plazia po okenných tabuliach
premýšľam o tebe, v očiach mám strach.
Čo bude s nami až skončí sa hodina pravdy?
Luskneme prstami a odídeš navždy?
Skončia sa cvičenia i skúšky o živote
rétorika, mýty dávno zabudnuté.
Nemôžeš odísť len tak uprostred leta.
Škriatkovia bubnujú môj koniec sveta.
Ako mám zabrániť ďalšej katastrofe?
Neladíme k sebe ako rýmy v strofe.
Snažím sa upútať pozornosť na seba.
Ty ani netušíš ako ťa tu treba.
Komentáre
Neladíme k sebe ako rýmy v strofe
Celkom zaujímavé.
Ak by o mne niekto napisal, ze ani netusim ako ma tu treba
ja z nej cítim skôr ten strach
tým som chcela Vladovi povedať,
Som rada, že sa zamýšľate aj nad básňami
Tá hodina pravdy bude musieť prísť, ale to nie je teraz podstatné