Anabáza

     Zoznámenie sa s jedincami je zväčša náhodné. Vplávajú mi do života a ja ich musím prijať takých akí sú. Obyčajní i nevšední, vtipní i smutní, trápni i príjemní, skrátka sympatickí alebo nesympatickí. Toto delenie mi vyhovuje najviac. Takéto zaraďovanie do skupín ani zďaleka nie je komplexné a pritom tak veľa vypovedá. A potom je ešte skupina chameleónov. Tak som si nazvala tých, ktorí ma obklopili zo všetkých strán, aby ma použili, rozžuvali a potom vypľuli ako nestráviteľnú žuvačku. 

     Nekomplexný pohľad na komplexnosť chameleónov dáva aj mne možnosť zabávať sa na ich plytkosti, predstieranej bohorovnosti, na ich ironických úškľabkoch a prekombinovanej ničoty. Každý článok tohto reťazca ma sklamal. Falošní jedinci sa nedokážu zmeniť zo dňa na deň. Ich chameleonstvo vysiela toľko rôznorodých signálov, že moja stupnica farieb nestíha všetky absorbovať a zaradiť v škále od nevinnej bielej, cez nasladlú rúžovú, ohnivú červenú, nenápadnú žltú, vyzývavú oranžovú, ľahko prechádzajúc do zelených pastelov všetkých odtieňov, do modrých tónov od nebovo modrej, cez námornícku, kráľovskú, slivkovú až po parížsku či tyrkovú, všetky fialové odtiene, cez hnedú bledú až po tmavohnedú, aby s nádychom noci prešli cez šedú a dýmovú do čierneho uhlia. Nejedna z týchto farieb by sa však mohla červenať keby tušila na čo bol jej odtieň použitý.  

     Chameleóni so svojim vnútrom nahlodaným červom zvrátenosti sa tvária ako nevinné jahniatka a naďalej vysielajú signály stelesnenej nevinnosti. Je zábavné sledovať toto amatérske divadlo, ktoré miestami predčí najväčšie profesionálne scény sveta, aby sa po kláňačke a ďakovačkách vo vysvietených sálach ocitlo znovu na dlažbe a plazilo sa do suterénu. S ďalším ránom prichádza nové predstavenie. Tie isté úlohy rozdané najväčším chameleónom sa znova rozliezajú do myslí ľudí. Sú ako dažďovky po jarnom daždi, ktoré sa rozmnožujú delením. Nemôžem zasiahnuť. Ešte nie. Ešte neviem zabrániť tomu, aby každé rozseknuté telo nevytváralo veľa ďalších.